Filtre do ionizátorov vody

Článok z knihy Elektroaktivovaná voda

Publikované s láskavým súhlasom Euromultimedia Verlag a Auria, s.r.o. Viac informácií z oblasti vody a jej úprav si môžete prečítať v knihách Elektroaktivovaná voda 1 a Elektroaktivovaná voda 2.

Otázka: Kedysi ste odporúčali ešte prístroje bez predfiltrov, ak bola voda z vodovodu nezávadná. Prečo ma chcete teraz nahovoriť na filter? Nehrozí u neho riziko vzniku škodlivých mikroorganizmov? Na čo je potrebné dávať pri výbere filtra pozor?

Pitnú vodu úplne bez znečistenia nenájdete skutočne nikde v strednej Európe. Limity vo vyhláškach o pitnej vode sú často vnímané kriticky, aj keď sú prísnejšie ako u minerálnej vody. Rozhodujúce však je, že škodlivina ako olovo alebo kadmium ostane škodlivinou aj vtedy, keď je jej množstvo pod dovoleným limitom, preto by sa mala aktivovať podľa možnosti iba voda bez škodlivín. Z toho dôvodu sú v každom prietokovom ionizátore vody na prípravu pitnej vody zabudované vysokoúčinné predfiltre.

To, že som v minulosti odporúčal aj ionizátory bez predfiltra, má svoj hlavný dôvod v čistote vody na niektorých miestach – ktorá však v dôsledku zaťaženia nášho životného prostredia ustavične klesá. Okrem toho, mnohí ľudia už majú v prevádzke filter pitnej vody, keď sa rozhodnú kúpiť si ionizátor. Keďže väčšina vložiek pre externé filtre pitnej vody sú oveľa lacnejšie, ako vložky v ionizátoroch vody, je v záujme spotrebiteľov, aby si ionizátor vody pripojili za ne, aby neboli nútení kupovať drahé vložky výrobcov. Žiaľ, trend u výrobcov je taký, že svoje filtre vybavujú elektronickým čipom, ktorý nedovolí premostiť originálny filter. Najnovšie však stále úspešnejšie bojujem proti tomuto trendu a na nemecky hovoriacom trhu je už iba málo ionizátorov vody, ktoré uvaľujú zákazníkov do tejto zvieracej kazajky.

Riziko vzniku škodlivých mikroorganizmov existuje väčšinou iba u kanvicových filtrov, ktoré sú v priamom kontakte so vzduchom. Filtračné vložky v ionizátoroch vody sú vzduchotesne začlenené do prietoku vody. Riziko preto nie je vyššie ako v prípade samotnej vody z vodovodu.

Všetky mne známe interné filtre sú vyrobené z viac či menej ušľachtilého aktívneho uhlia, niektoré ho majú naparené antimikrobiálnym striebrom. Vzhľadom na to, že aktívne uhlie dokáže viazať mikroorganizmy, je znečistenie vody nanajvýš nepravdepodobné. Je však potrebné dodržať životnosť aktívneho uhlia podľa odporúčania výrobcu. Filter, ktorý nebol vymenený po predpísanom čase, je z pohľadu mikroorganizmov celkom určite rizikový. Ani vy predsa nebudete odkladať plánovanú výmenu filtra oleja na svojom aute, inak hrozí nebezpečenstvo poškodenia motora.

Ak sa raz filter s aktívnym uhlím namočí, začína plynúť výrobcom uvedená doba životnosti (väčšinou 6 až 12 mesiacov). Bez ohľadu na to, či cez filter pretiekol 1 liter alebo 10 000 litrov vody. Okrem toho je potrebné dbať aj na to, aby sa počas životnosti filtra neprekročila jeho kapacita (3 000 – 16 000 litrov, v závislosti od výrobcu a veľkosti vložky).

Filter by filtrom mal aj ostať, čiže mal by z vody odoberať škodliviny a nepridávať do nej napríklad chemikálie na zlepšenie hodnoty pH alebo redoxného potenciálu. To, že tento druh → chemické ionizátory vody je nezmyselný, som vysvetlil už na inom mieste. Jediná prísada, ktorú považujem za dôležitú, je pre oblasti s mäkkou vodou vápnik prípadne horčík, ak ionizátor vody nemá vlastný → zásobník vápnika.

Pri všeobecne dobrej vode postačuje filter na báze zŕn aktívneho uhlia. V prípade organicko-chemických záťaží vo vode v dôsledku poľnohospodárstva, farmaceutických prípravkov a priemyslu odporúčam použiť blokový filter z aktívneho uhlia.

V prípade prítomnosti nebezpečných ťažkých kovov, aj v podlimitných množstvách, by sa mal pod drezom predradiť aj filter s KDF alebo zodpovedajúci špeciálny filter. Existujú aj ionizátory s dvoma vstavanými predfiltrami, ktoré možno primerane nakonfigurovať.

Je sporné, či sú v prípade mikrobiálnej záťaže namiesto aktívneho uhlia napareného striebrom vhodnejšie ďalšie keramické filtračné prvky (→ biokeramika/biostone). V každom prípade sú alternatívou k niekedy nežiadúcemu napareniu striebrom. To sa však prinajmenšom v prípade zŕn z aktívneho uhlia stalo takmer štandardom. Keďže ide o nanovrstvu striebra, škodlivý účinok na vodu sa nepredpokladá. Ešte aj chladničky sú v súčasnosti naparované striebrom, aby sa potlačil vznik škodlivých mikroorganizmov.

Zariadenia na reverznú osmózu ako predfiltre pre ionizátor vody nie sú vhodné, pretože filtrujú aj minerály a preto neprodukujú pitnú vodu. Aby bolo možné použiť takto upravenú vodu, je potrebné ju dodatočne mineralizovať ďalšou vložkou (pozri vodu vyrobenú reverznou osmózou).

V prípade problematickej a studničnej vody kolísajúcej kvality možno používať aj ultrafiltračné vložky s kapilárnou membránou, ktoré čistia vodu mnohonásobne dôkladnejšie, ako filtre na báze aktívneho uhlia.

Problematickú vodu poznáte už na základe analýzy pitnej vody, ktorú vám na požiadanie poskytne každá vodáreň. Najmä v oblasti katiónov by ste mali dbať na to, aby žiadna nameraná škodlivina nebola v blízkosti limitu, keďže počas elektrolýzy sa do aktívnej zásaditej vody dostane viac katiónov. Ak bývate v starom dome, mali by ste si dať spraviť analýzu vody na prítomnosť ťažkých kovov.

Nie všetci výrobcovia predkladajú výsledky zo skúšky predfiltrov, čiže laboratórne dokumenty, ktoré dosvedčujú výkon vložiek predfiltra. Keďže univerzálne znečistená voda neexistuje, takéto analýzy sa robia tak, že do vody sa umelo pridajú všetky mysliteľné škodliviny. Z percentuálneho počtu vyfiltrovanej škodliviny možno potom odvodiť účinnosť filtra pre túto škodlivinu. V prípade takýchto testov dávajte pozor na to, či bola meraná ionizovaná voda, alebo voda, ktorá bola iba filtrovaná. Hodnoty ionizovanej vody sú spravidla lepšie, keďže elektrolytický článok ako taký tiež predstavuje istý druh filtra tým, že anióny presúva do komory kyslej vody. Tým sa zníži napríklad obsah aniónov dusičnanov, čo normálny filter sotva dokáže.