Vodík rozpustený vo vode proti nerozpustenému vodíku

Plynný vodík vo vode

Spôsob, akým sa vodík rozpustí vo vode, má vplyv na jeho stabilitu a rýchlosť exsolúcie (úniku z roztoku) a disipáciu. Plynný vodík môže existovať vo vode ako úplne rozpustený plyn, koloid prípadne suspenzia, alebo v podobe makrobublín, ktoré uniknú z vody takmer ihneď.

Pri úvahe o vodíku vo vode treba zvážiť mnoho vecí, vrátane makrobublín, mikrobublín a nanobublín, potenciálu zeta, nukleácie, solvatácie, Ostwaldovho dozrievania, zrastania bublín, iónovej sily a ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú rozpustnosť a polčas života.

Je však dôležité uvedomiť si, že samotné bublanie plynného vodíka do vody alebo jeho výroba vo vode (napr. kovovým horčíkom, elektrolýzou v ionizátore vody, atď.), nemusí nutne znamenať, že voda dosiahne úroveň nasýtenia alebo dokonca terapeutickú úroveň plynného vodíka. Je pravda, že niektoré ionizátory vody dokážu dosiahnuť vysoko alkalickú hodnotu pH, a teda „produkujú“ vodík, koncentrácia vodíka vo vode však môže byť nižšia ako 0,05 ppm.

Demonštrácia vodíka pomocou zapaľovača

Výborným príkladom nerozpusteného vodíka je jeho demonštrácia zapaľovačom, keď plameň zapaľovača priblížime k výtoku rúrky zásaditej vody niektorých ionizátorov vody a počujeme praskajúci zvuk a sledujeme vznecovanie plynného vodíka. To vznietené množstvo vodíka je nerozpustený plynný vodík, ktorý ihneď uniká do vzduchu, a neposkytuje tak žiadnu terapeutickú hodnotu.

Zvuk praskania v pokuse so zapaľovačom preto signalizuje iba to, že elektrolýzou bol vytvorený plynný vodík, množstvo rozpusteného pritom môže byť pod terapeutickou úrovňou.

Mliečne zakalená voda a bubliny

Nerozpustený plynný vodík možno pozorovať v niektorých prípadoch aj vo vode vytvorenej bežnými ionizátormi vody. Voda je zakalená ako mlieko, čo je spôsobené množstvom bubliniek plynného vodíka. Skutočnosť, že voda vyzerá mliečne alebo vidno množstvo bubliniek, ešte neznamená automaticky, že voda má vysokú koncentráciu molekulárneho vodíka.

Reálna koncentrácia môže byť pritom dokonca pod prahom zistiteľnej/terapeutickej úrovne.

Bežné ionizátory na prípravu aktívnej zásaditej vody boli vyvinuté desiatky rokov pred pochopením významu plynného vodíka, ich dizajn bol preto optimalizovaný na tvorbu alkalickej vody, nie rozpusteného plynného vodíka. Niektoré ionizátory vody preto môžu produkovať vysoko zásaditú vodu, ale bez zistiteľnej úrovne plynného vodíka.

Tiež bolo často zaznamenané, že mnohé ionizátory vody produkovali dostatočné úrovne plynného vodíka, kým mali čisté elektródy a rúrky, no po vzniku vápnikových usadenín vo vnútri stroja úroveň plynného vodíka poklesla pod hranicu zistiteľnosti (k tomu môže dôjsť po niekoľkých dňoch až týždňoch alebo mesiacoch, v závislosti od vlastností vody a používania ionizátora). Aj táto skutočnosť poukazuje na dôležitosť pravidelného čistenia a údržby.

Vysvetľuje aj častý postreh konzumentov zásaditej ionizovanej vody, že keď vyčistia svoj ionizátor, voda „chutí čerstvo a liečivo, ako keď bol ionizátor úplne nový.“ Dôležité je, že sa nemožno spoliehať na merania ORP s cieľom overiť, či má voda vysokú úroveň plynného vodíka. Môžete mať ORP aj -700 mV a pritom mať vo vode viac ako 1 ppm H₂ alebo menej ako 0,05 ppm H_2.

Zhrnutie

Záverom možno povedať, že medzi celkovým množstvom vyrobeného plynného vodíka a celkovým množstvom rozpusteného plynného vodíka je dôležitý vzťah. Čím vyššie percento rozpusteného plynného vodíka, tým účinnejšie zariadenie.

Ak bolo zariadenie plne optimalizované na rozpustenie vodíka, nevidíte žiadne vodíkové bubliny, ani nepočuť praskanie vznieteného vodíka počas pokusu so zapaľovačom. Hoci prítomnosť bubliniek alebo praskavý zvuk neznamená, že voda obsahuje vysoké množstvo plynného vodíka, rovnako ako neznamená ani to, že obsahuje nízke hladiny plynného vodíka.

Zdroj: Molecular Hydrogen Foundation
Preklad: Aktívna voda