Diafragma

membránový filtračný systém

Článok z knihy Elektroaktivovaná voda

Otázka: Ako často musím meniť diafragmu môjho hrncového ionizátora vody? Majú aj prietokové ionizátory membrány s vyššou životnosťou?

Diafragma, polopriepustná membrána, ktorá oddeľuje anódovú komoru elektrolytického článku od katódovej komory, spomaľuje celú výmenu iónov, pretože diafragma takpovediac bráni okamžitému prebehnutiu prírodných zákonov, ktoré priťahujú hydroxidové ióny k protónom resp. k anóde.

Celé molekuly vody na rozdiel od iónov vody cez membránu neprejdú. Membrána je aj plynotesná, takže vodík uvoľňujúci sa na katóde sa nemôže zjednotiť na vodu s kyslíkom uvoľňujúcim sa na anóde.

V prípade hrncového ionizátora vidíte membránu priamo pred sebou. Na jednoduchších prístrojoch pozostáva iba z kusu lepenky alebo textílie, niekedy je použitý papier na pečenie alebo desiatový papier. Tieto jednoduché diafragmy sa rýchlo opotrebúvajú, čo poznáte napríklad podľa toho, že cez ňu presakuje voda. V takom prípade ju ihneď vymeňte. To isté platí aj v prípade znečistenia, rias, plesni alebo biopovlaku, ktoré signalizujú prítomnosť mikroorganizmov – v podstate pri akýchkoľvek farebných nápadnostiach ju treba vymeniť. Raz denne by sa diafragma mala dobre vysušiť. Diafragmu, na ktorej sa ukazujú stopy vápnika, možno odvápniť kyselinou citrónovou.

Naproti tomu diafragmy domácich prietokových ionizátorov pozostávajú z plastových membrán s vysokou životnosťou, spravidla na báze polymérov. Na rozdiel od membrán hrncových ionizátorov sú citlivé na vysokú teplotu a pri silnom teplotnom zaťažení strácajú póry zhlukovaním. Takéto membrány spravidla nesmú byť vystavené teplotám nad 40 °C. Musíte ich odvápňovať v rámci pravidelného odvápňovania článku. Na obrázku je zobrazená mierne zavápnená membrána z prietokového ionizátora zosnímaná rastrovým elektrónovým mikroskopom pri 1000-násobnom zväčšení. Na polyméri už vidno kryštalické zhluky.

Životnosť býva odhadovaná odlišne. Už som videl membrány, ktoré ani po ôsmich rokoch prevádzky neukazovali stopy opotrebovania. Výrobcovia, ktorí disponujú modernou odvápňovacou technikou, poskytujú záruku až 15 rokov. Iní iba 2 roky.

Či je takáto membrána v uzavretom elektrolytickom článku zničená, možno bez vizuálnej prehliadky diagnostikovať iba vtedy, ak výrazne poklesol výkon zariadenia, aj keď nie je zavápnený a nemá poruchu elektroniky.

U priemyselných zariadení existujú aj keramické diafragmy, ktoré dokonca znesú čistenie kyselinou soľnou. Tie sa však používajú najmä na výrobu anolytu, čiže značne kyslej aktívnej vody pripravenej z roztoku soli.

V ponuke sú medzičasom aj ionizátory určené do domácnosti, ktoré majú elektrolytický článok bez diafragmy. Výhoda pre vás: možno nimi ionizovať aj teplú vodu a napríklad sprchovať sa aktívnou vodou.

V roku 2013 som testoval takýto model pre jedného nemeckého dovozcu. Dosiahnuté zvýšenie pH pri prietoku vody 1,6 l/min však predstavovalo iba 0,7. Namiesto reálne dosiahnutého pH 8,1 však prístroj ukazoval zavádzajúce pH 10,2. Neskorší test na jednom z novších zariadení na jeseň 2015 rovnako nepriniesol výsledky, ktoré výrobca tohto druh článkov odporúča ako vhodné pre oblasti s vodou, ktorá má iba stredné hodnoty tvrdosti.

Za peknou fasádou sa teda ukrýva úplne nepostačujúca technika, ktorá zďaleka nemá na techniku s diafragmou.

Cenovo porovnateľné ionizátory s diafragmovými článkami dokážu zvýšiť pH najmenej o 2 až 3 stupne. Diafragmové články s elektródami usporiadanými do vrstiev sú teda technicky ešte stále s odstupom tým najlepším riešením a technike odvápňovania sa zatiaľ nemožno vyhnúť (stav október 2015).

© Auria, s.r.o. Všetky práva vyhradené

Ďalšie články