Dusičnany a ionizovaná voda

Článok z knihy Elektroaktivovaná voda

Publikované s láskavým súhlasom Euromultimedia Verlag a Auria, s.r.o. Viac informácií z oblasti vody a jej úprav si môžete prečítať v knihách Elektroaktivovaná voda 1 a Elektroaktivovaná voda 2.

Otázka: Je to pravda, že dusičnany nemožno odstrániť z pitnej vody normálnym filtrom vody, iba ionizátorom vody?

Dusičnan sa v pitnej vode vyskytuje ako anión NO3^–, má teda negatívny náboj, ktorý je spolu s dusičnanom počas procesu elektrolýzy v ionizátore vody pritiahnutý do anódovej komory a tam sa zhromažďuje. Primerane sa zníži obsah dusičnanov vody v katódovej komore, v ktorej vzniká aktívna zásaditá voda. Takto dosiahnuté zníženie hodnoty dusičnanov v aktívnej zásaditej vode predstavuje podľa mojich skúseností v priemere tretinu hodnoty pôvodnej vody z vodovodu. Médiá bežných predfiltrov v ionizátoroch vody neznižujú obsah dusičnanov.

Existujú však filtre s živicovými výmenníkmi iónov, ktoré sú predávané pod zavádzajúcim názvom ako filtre na dusičnany. Pod filtračným médiom si však spravidla predstavujeme niečo, čo látky z vody odstraňuje bez toho, aby do nej niečo pridávalo. Prostredníctvom živice sa jeden anión dusičnanu vymení za anión chloridu. Namiesto dusičnanu sa teda dostane do vody chlorid. Ten nie je v pitnej vode práve žiaduci, v ionizátore vody však pre svoj negatívny náboj CI^– podlieha rovnakým zákonom, ako všetky anióny. To znamená, zbiera sa najmä v anódovej komore s kyslou vodou, ktorej sa vďaka chloridu zvýši dezinfekčná schopnosť, ako by mala voda s dusičnanom.

V prípade väčšieho obsahu dusičnanov (oficiálny limit predstavuje 50 mg/l) by teda bolo možné myslieť na predradenie takéhoto živicového výmenníka iónov, keďže limit považujú mnohí kritici ako privysoký.

Prečo sa však takéto filtre doteraz neponúkajú pre ionizátory vody, ale treba ich zaradiť externe do prívodu vody?

Samotný dusičnan, ako dôležitejšia živina pre rast rastlín, sa v pitnej vode spravidla nevyskytuje v množstvách ohrozujúcich zdravie. Keďže od nepamäti je ústrednou zložkou hnojív, takmer všetky rastlinné potraviny vykazujú vysoký obsah dusičnanov až 4 000 mg/kg. Ak zjete napríklad veľkú reďkovku (2 000 mg dusičnanov/kg), prijmete do seba množstvo dusičnanov zodpovedajúce 40 litrom pitnej vody, ktorá je zaťažená maximálnym dovoleným množstvom 50 mg.

Podiel, ktorým sa pitná voda u priemerného Nemca podieľa na dennom príjme dusičnanov, Bavorský krajinský úrad (Landesamt) pre zdravie a bezpečnosť potravín stanovil na 26,3 percenta. Podiel zeleniny je 61,7 percent, obilninových produktov 4, ovocia 3,9, mäsových výrobkov 3,7 a mliečnych výrobkov 0,8 percent.

Svetová zdravotnícka organizácia vidí zdravotné riziko pri dennom príjme viac ako 3,65 mg dusičnanov na 1 kg telesnej hmotnosti. Dieťa s hmotnosťou 5 kg by preto nemalo prijať viac ako 18 mg dusičnanov, dospelý s hmotnosťou 75 kg nie viac ako 273 mg. Ja osobne by som pri svojej strave bohatej na zeleninu a teda bohatej na nitráty zvažoval kúpu predfiltra s živicovým výmenníkom iónov, ak by bol obsah dusičnanov v pitnej vode vyšší ako 38 mg/l.

Odhad môžete určiť aj sami, podľa nasledujúceho postupu:

obsah dusičnanov v pitnej vode mg/l, napr. 39 mg
mínus zníženie o tretinu vďaka ionizátoru vody = 26 mg
x denné množstvo vypitej vody aktívnej zásaditej vody, napr. 2 litre = 52 mg príjmu dusičnanov pitím vody
telesná hmotnosť napr. 78 kg * 3,65 mg/kg = 284 mg maximálne odporúčaný celkový príjem dusičnanov
to zodpovedá podielu pitnej vody na celkovom príjme dusičnanov vo výške 18,3 %

Štatistický priemer predstavuje 26, 3 %. Som teda o 8 percentuálnych bodov pod priemerom. Prinajmenšom takto mi to vyhovuje, keďže rád jem veľa zeleniny a som tak nadpriemerne konfrontovaný dusičnanmi z potravy.

Ak by som nemal ionizátor vody, bolo by to denne 78 mg dusičnanov v pitnej vode a teda 78 : 284 x 100 = 27,6 %. V takom prípade by som bol o 1,3 percentuálneho bodu nad priemerom, čo v žiadnom prípade nechcem. Takže by som použil filter na dusičnany. Tie odstraňujú aj sulfátové anióny, ktoré často spôsobujú chuťové alebo pachové problémy vody.

Zloženie filtra

1. Prázdne telo filtra s rýchlouzáverom
2. Rúrka z ušľachtilej ocele s integrovaným odvzdušnením
3. Výmenník iónov (vzorka v skle)
4. Vstupný filter sedimentov
5. Výstupný filter z rúna (v rúrke z ušľachtilej ocele)

Takéto filtre, na ilustračnom obrázku je filter spoločnosti Aquaphor® (vyrábaný v Nemecku), nemajú prevádzkové náklady, pretože sa dajú regenerovať roztokom kuchynskej soli.

Ak sa pozriete na navrhnutý postup výpočtu, rýchlo zistíte, že rozhodujúcim faktorom pri zvažovaní kúpy takéhoto filtra je samotná telesná hmotnosť.

Čím menej vážite, tým menej dusičnanov by malo byť vo vode.

Na záver by som vás ešte chcel upozorniť na to, že dusičnan ako živina rastlín spravidla nie je hlavným problémom kvality pitnej vody.

Keďže však obsah dusičnanov vo väčšine prípadov poukazuje na používanie hnojív, napríklad hnojenie močovkou, slúži ako upozornenie, že voda obsahuje aj iné látky zo sveta poľnohospodárskych škodlivín, napríklad hormóny, antibiotiká, herbicídy, pesticídy atď., ktoré nie sú zisťované alebo prezentované štandardne v každej analýze pitnej vody.

Tieto škodliviny sú skutočným a oveľa dôležitejším cieľom rozličných filtrov na báze aktívneho uhlia, ktoré sú zabudované v ionizátoroch vody ako výmenné filtre.