Elektrolytické články pre ionizátory vody

Článok z knihy Elektroaktivovaná voda

Publikované s láskavým súhlasom Euromultimedia Verlag a Auria, s.r.o. Viac informácií z oblasti vody a jej úprav si môžete prečítať v knihách Elektroaktivovaná voda 1 a Elektroaktivovaná voda 2.

Otázka: Na čo musím dávať pozor pri kúpe ionizátora, ak ide o elektrolytický článok?

Vonkajšia veľkosť alebo objem článku sú pomerne nepodstatné. Dôležitý je povrch elektród, ktorý je obtekaný vodou. Nepýtajte sa teda svojho obchodníka iba na počet elektród, ale aj na ich efektívnu plochu. Čím viac centimetrov štvorcových styčnej plochy medzi platinovým povrchom elektród a vodou, tým vyšší môže byť výkon ionizátora. Tvrdá voda vyžaduje vyšší výkon, ako mäkká. Voda, ktorá je bohatá na hydrogénuhličitany, tiež zvyšuje nároky na výkon ionizátora. Články bežných ionizátorov vody pre domácnosti mávajú efektívnu plochu elektród od 400 do 2 000 cm². Efektívna plocha však nie je rozhodujúci argument v prípade tvrdej vody. Existujúci aj ďalšie faktory.

Počet wattov zdroja má menší význam, keďže ide o maximálny výkon, ktorý by mal vždy postačiť, pretože zdroje sú predsa šité na mieru povrchu elektród. Skutočný odber elektrickej energie určuje najmä obsah elektrolytov vo vode. Je to napokon voda, ktorá určí, aký výkon si „potiahne“ zo zdroja. Vďaka inteligentnej regulačnej technike možno výkon maximalizovať aj v prípade menšieho povrchu elektród. Niektoré ionizátory majú ešte starý typ zdrojov so sieťovým transformátorom. Vďaka svojej nižšej účinnosti majú vyššiu spotrebu ako moderné spínané zdroje. Okrem toho produkujú „elektrosmog“, o dôsledkoch ktorého na vodu sa doteraz vedú bezvýsledné diskusie. V každom prípade neexistuje merateľný rozdiel medzi aktívnou vodou vyprodukovanou jedným a druhým typom zdroja. Jednoducho, do vzdialenej dovolenkovej destinácie môžete ísť aj autom so spotrebou 20 l/100 km. Zmení sa iba ekologický odtlačok, ktorý zanecháme budúcim generáciám. Cieľ však dosiahneme aj tak.

Materiálovým štandardom elektród ionizátorov vody pre domácnosti sa stal titán s povrchovou vrstvou platiny. Ušľachtilý kov platina sa nanáša na styčnú plochu elektród ako katalyzátor na zvýšenie výkonu anódy pri odštepovaní kyslíka a na zabránenie korózie elektród oxidáciou. Voľbou a kvalitou tohto materiálu možno zabrániť prechodu kovových iónov z anód do vody, ako je to v prípade takzvaných rozpúšťaných anód, ktoré sa počas elektrolýzy pomaly rozpúšťajú. Naopak, katóda korózii nepodlieha. Keďže v technicky vyspelých ionizátoroch vody sa na ochranu pred zavápnením elektródy používajú raz ako anóda a raz ako katóda, aj katóda je pokrytá ochrannou vrstvou platiny. Pri spôsobe vyhotovenia ochrannej vrstvy platiny sú opäť rozdiely v kvalite: striekaná platina – galvanické pokovovanie v ponornom kúpeli – galvanické pokovovanie v ponornom kúpeli s následným zapečením v peci. To, aký spôsob úpravy bol zvolený, vidno spravidla podľa záručnej lehoty. Striekané elektródy vydržia spravidla iba zákonom predpísanú záručnú lehotu. Seriózni výrobcovia informujú o hrúbke vrstvy (do 0,3 μm) a štruktúre povrchu elektród.

Spýtajte sa svojho obchodníka, aký majú elektródy tvar. Ak elektródy nemajú absolútne rovnaký tvar a hladký povrch, asymetrické prúdy vody môžu spôsobiť na niektorých miestach rýchle lokálne zavápnenie, ktoré sa zväčšuje, začne tlačiť na diafragmu a prederaví ju. Platí to pre vysekávané elektródy, ktoré majú spravidla šikmé štrbiny, dierované elektródy a najmä pre takzvané plástové elektródy. Prístroje s takými elektródami fungujú podľa našich skúseností bez problémov iba v oblastiach, kde je mäkká voda. Akékoľvek nepravidelnosti sa prípade vody s obsahom vápnika prejavia negatívne, a to aj vtedy, ak majú zabudovaný systém ochrany proti zavápneniu na princípe otáčania toku vody → odvápnenie ionizátora vody. Vápnik si vtedy ľahko nájde zákutia, v ktorých panuje nižšia dynamika prúdenia a odtiaľ sa bude šíriť ďalej.

Najlepšie stráženým tajomstvom elektrolytických článkov je dynamika ich prúdenia. Ako najlepšie viesť vodu článkom tak, aby sa väčšina molekúl vody dostala do poľa vysokého napätia povrchu elektród? V prípade prietokových ionizátorov je trvanie kontaktu počas prietoku cez článok výrazne kratšie ako jedna sekunda. Ak je voda vedená zle, ionizujú sa iba „okraje“ prúdu vody. Nevhodne navrhnutý prietok článku nenapraví ani ten najlepší softvér na reguláciu napätia.

Preto niektoré prístroje dokážu vydolovať väčší výkon aj s menšou plochou elektród, ako prístroje s plochou väčšou. Koncovému spotrebiteľovi napokon neostáva nič iné, ako priame porovnanie pri rovnakej východiskovej vode a rovnakom prietoku. Na objektívne porovnanie je však často potrebné vyradiť predradené filtre, pretože niektorí výrobcovia vylepšujú parametre svojich prístrojov pomocou chemikálií, ktoré do nich primiešavajú (→ chemické ionizátory vody). S cieľom nedovoliť takéto porovnanie a vylúčiť použitie iných filtrov začali niektorí výrobcovia svoje filtre vybavovať elektronickým kontrolným čipom. Ak doba platnosti v čipe uplynie alebo ak ho filter nemá, elektrolytický článok sa jednoducho nezapne. Existujú možnosti, ako túto ochranu obísť, je však potrebný technický zásah.

Jeden dôležitý znak dynamiky prúdenia však laik dokáže poľahky skontrolovať: ak z prietokového ionizátora vody vyteká viac zásaditej ako kyslej aktívnej vody, výkon článku nemožno využiť naplno. Toto „obmedzenie výkonu“ je spôsobené tým, že väčšie množstvo zásaditej aktívnej vody nemá potrebnú dobu kontaktu s elektródami, ako menšie množstvo kyslej vody. Takto sa môže stať, že prístroj so 7 elektródami a efektívnou plochou 1 039 cm² pri rovnakom prietoku vody a neutralizovaných podmienkach dosiahne hodnotu pH iba 9, zatiaľ čo prístroj s plochou 665 cm² dosiahne dokonca pH 9,8.

Propagačné materiály na to radi upozorňujú tým, že hovoria o vyššom podiele zásaditej vody alebo o „nižšom odpade kyslej vody“. S takto chybne navrhnutou konštrukciou možno vybabrať napríklad tým, že si tlačidlom funkcie zvolíte kyslú vodu a zásaditú aktívnu vodu zachytíte na odtoku určenom pre kyslú vodu. Väčšinou sa vtedy ozýva otravné varovné upozornenie zo zvukového čipu. Ak je to však ionizátor s asymetrickým rozdelením vody, získate viac zásaditú aktívnu vodu.

Najprirodzenejšie sú ionizátory vody, ktoré vzhľadom na symetrickú konštrukciu klasického elektrolytického článku rozdelia vodu napoly. Šetriť vodu má zmysel v splachovaní, sprchovaní, praní, umývaní riadu a všade tam, kde sa spotrebuje mnoho vody. Pretože na pitie spravidla nepotrebujeme viac ako 3 litre aktívnej zásaditej vody denne, úspora v podobe 1 až 2 litrov kyslej odpadovej vody nemá veľký zmysel. Zariadenia na → vodu vyrobenú reverznou osmózou napríklad produkujú niekoľkonásobok tohto množstva odpadovej vody, pritom vyrábajú vodu, ktorá nespĺňa ani len požiadavky na pitnú vodu!

Pomocou príslušenstva s názvom Hydrionator® Flow Improvement (HIT) s veľmi jednoduchou montážou, ktoré som vyvinul spolu s Dipl. Ing. Yasinom Akgünom a Josephom Paulom, možno pomer kyslej a zásaditej vody takmer na každom bežnom prietokovom ionizátore zlepšiť tak, že výkon v zásaditej oblasti sa zlepší až o 1,5 pH.