Voda z reverznej osmózy

Článok z knihy Elektroaktivovaná voda

Publikované s láskavým súhlasom Euromultimedia Verlag a Auria, s.r.o. Viac informácií z oblasti vody a jej úprav si môžete prečítať v knihách Elektroaktivovaná voda 1 a Elektroaktivovaná voda 2.

Otázka: Celé roky sme boli presvedčení o vode vyrobenej reverznou osmózou a vydali sme na to zariadenie mnoho peňazí. Medzičasom sme si uvedomili svoj omyl. Je to vlastne logické! Je však možné existujúce zariadenie predsa len využiť ako predfilter pre ionizátor vody, aby sme ionizovali mimoriadne čistú vodu?

Vaša otázka je otázkou hospodárnosti. Filtre zariadení na reverznú osmózu spravidla nie sú lacnejšie ako filtre pre ionizátory vody. Okrem toho vyfiltrujú z vody oveľa viac, okrem škodlivín aj vzácne minerály, ktoré potom treba pridávať ďalšími filtračnými vložkami.

Testoval som mnohé z týchto vložiek na dodatočnú mineralizáciu vody. Výsledok nie je aplikovateľný, pretože tieto vložky sú už po krátkom čase nepoužiteľné. Ich minerály sa rozpúšťajú v odlišnom množstve, takže zakaždým dostanete iné výsledky a ionizátor by bolo potrebné ustavične nastavovať. Spočítajte si to. Neoplatí sa to.

Do vody vyrobenej reverznou osmózou môžete pred ionizáciou pridať soľ, vtedy ju možno ionizovať.

V prípade prístroja Leveluk SD 501® od firmy Enagic sa napríklad pridáva do vody tekutý roztok soli (urýchľovač elektrolýzy). Podobne je to možné aj s kryštalickou soľou, v prípade ionizátorov so šachtou na prísun soli. Keďže voda má však po príprave nepríjemnú lúhovitú chuť, tento postup sa v praxi používa iba na prípravu technicko-hygienickej zásaditej a kyslej aktívnej vody. Nie je prípustná ako pitná voda ani podľa vyhlášky o pitnej vode. Tento postup má teda zmysel iba pre laboratóriá, nie pre domácnosti.

Voda vyrobená reverznou osmózou je v princípe rovnako málo prirodzená záležitosť, ako aktívna zásaditá voda, keďže na našej planéte sa žiadna z nich nevyskytuje.

Oba druhy sú funkčná voda a vymysleli ich inžinieri. Zásaditá, antioxidačná a vysokomineralizovaná voda síce existujú samostatne, no v tejto inteligentnej kombinácii ich vytvára iba ionizátor vody.

Voda vyrobená reverznou osmózou bola vyvinutá proti baktériám a ďalej vyvíjaná pre kozmonautov, s cieľom produkovať pitnú vodu z ich moču. Takáto voda sa nevyskytuje nikde v prírode ani len v častiach. Spýtajte sa niektorého kozmonauta, či tú vodu z moču svojich kolegov pil s radosťou!

Pri kúpe zariadenia na reverznú osmózu ste pravdepodobne naleteli na zvyčajný predajný trik s → vodivosť, kedy vám tvrdili, že čím vyššia vodivosť vody, tým viac škodlivín je v nej.

Trik spočíva v zámene alebo v úmyselnom a zavádzajúcom postavení rovnosti medzi kvantitou a kvalitou.

Na poli reverznej osmózy sa hmýri toľko nepochopiteľných argumentov, že by to takmer vydalo na samostatnú knihu.

Ešte aj argumenty fanúšikov minerálnej a aktívnej vody pôsobia často komicky: voda vyrobená reverznou osmózou je vraj kyslá a preto nebezpečná! To je čistý nezmysel!

Voda vyrobená reverznou osmózou ako taká je z pohľadu pH absolútne neutrálna. Keďže však neobsahuje žiadne ióny, okysľuje ju kyslý vzdušný oxid uhličitý, lebo neobsahuje žiaden zásaditý odpor a okyslí sa presne tak ako dažďové kvapky, ktoré padajú z oblakov. Vo vode vyrobenej reverznou osmózou vzniká negatívna rovnováha vápnika a kyseliny uhličitej v neprospech vápnika, ktorá by prekysleným konzumentom vody mohla vápnik vytiahnuť z kostí!

Voda vyrobená reverznou osmózou pôsobí tak, ako to dokonale sformuloval Dr. med. Walter Irlacher v našej knihe „Der Weg zurück in die Jugend 2011“ (str. 24):

„Nemineralizovaná voda ako špongia vysáva z buniek životne dôležité minerálne látky ako vápnik a horčík. Naproti tomu užívaním aktívnej zásaditej môžeme vytiahnuť kyseliny z tela. A tým vytvárame veľmi silný čistiaci a ochranný účinok pre chorú bunku.“

Z tohto životného štýlu lúpeže minerálov, ktorej pomáhajú zlodeji báz ako sú kolové nápoje, si na Západe, najmä v USA, Kanade a Austrálii, mnohí spravili lukratívny biznis a ešte stále úspešne propagujú „pitnú vodu astronautov“.

V krajinách, kde desaťročia prebiehal prírodovedecky orientovaný výskum vody, ako v súčasnom Rusku, si možno v dobrých supermarketoch kúpiť ionizátor vody. Vodu vyrobenú reverznou osmózou skúmali pokusmi na zvieratách, nie na ľuďoch. Táto voda by sa nemala trvale piť! Dvaja poprední bádatelia vody k tomu píšu (Prilutzky/Bachir, Elektroactivated Water, Moskva, 1997):

„Dlhodobé pitie deionizovanej vody, vody vyrobenej reverznou osmózou alebo vody roztopenej z ľadu, veľmi mäkkej vody, vedie k poruchám v kôre nadobličiek, s následkom srdcových ochorení, vysokého krvného tlaku, výskytu bolestí kĺbov, sklonu k artritíde a artróze. U hovädzieho dobytku vedie ku kŕčovému syndrómu a u laboratórnych krýs k poruchám srdcového rytmu.“

Údajná medicínska fundovanosť reverznej osmózy spočíva na jednom francúzskom inžinierovi vodohospodárovi s menom Louis-Claude Vincent, ktorý zomrel v roku 1988, a ktorý údajne z vlastných štatistík odvodil vyššie riziko úmrtnosti pre oblasti s tvrdou vodou vo Francúzsku. To však nemožno overiť, keďže tieto štatistiky už očividne neexistujú.

Bolo by však zaujímavé overiť ich, pretože všetky štatistiky a štúdie, ktoré overovala istá vysokopostavená komisia WHO, tvrdia zvyšku sveta absolútny opak. Meno Vincent v nich dokonca vôbec nie je citované a žiadnu z jeho predajcami reverznej osmózy citovaných a údajne tak dôležitých kníh nekúpite v kníhkupectvách ani v antikvariáte.

Často sa odkazuje aj na amerického lekára Dr. Normana Walkera (1886 – 1985), ktorý sa dožil 100 rokov, aj keď desaťročia pil destilovanú vodu. Pritom sa však neuvádza, že ju celý deň striedal alebo miešal s ovocnými a zeleninovými šťavami. To, že si tým úspešne vyrovnal deficit minerálov vody, je na dlani.

Nedostatok minerálov vo vode možno prirodzene vykompenzovať aj bohatou stravou, prírastok hmotnosti máte zdarma. K jej použitiu na prípravu miešaných nápojov portál www.whiskey.de uvádza: „Štýlovo autentická je výlučne škótska neperlivá pramenitá voda. Hodia sa aj neperlivé ‚chudobné‘ francúzske minerálky. A ak nemáte poruke ani jednu z nich, použite jednoducho destilovanú vodu. Varovanie: nikdy nepite väčšie množstvá čistej, destilovanej vody. Nedostatok iónov v destilovanej vode môže vážne narušiť hospodárenie vášho organizmu s minerálnymi látkami a stopovými prvkami a dokonca ohroziť váš život. Z toho dôvodu do destilovanej vody vždy pridajte príslušné množstvo čistej sladovej (single malt) whisky. ;-)“

V Izraeli sú v dôsledku nedostatku vody do roku 2020 nútení doplniť 72 percent vody v mestských vodovodoch deionizovanou vodou zo zariadení na odsoľovanie morskej vody a zariadení na reverznú osmózu. Keďže to by dramaticky zredukovalo prísun minerálov obyvateľstva, tamojší zákonodarca vydal nariadenie, že do vody je potrebné primiešavať najmenej 50 mg/l uhličitanu vápenatého, získavaného z vápenca (zdroj: Brenner, A. Mineral Balance of mineral qualitiy Standards for desalinated water: The Israeli experience; in Bhattacharya, P. o. i., Metals and related substances in drinking water, Londýn 2012, str. 114). Aj ja dôrazne odporúčam dodatočnú mineralizáciu vody vyrobenej reverznou osmózou.

V porovnaní s destilovanou vodou neexistuje prakticky žiaden podstatný rozdiel, prinajmenšom ak myslíme na pitie: destilácia, najmä viacnásobná destilácia produkuje čistú vodu, ktorá je potrebná pre laboratóriá, aby mohli experimentovať v kontrolovaných podmienkach. Za laboratórnych podmienok by mala byť aj bez plynu a vtedy je z pohľadu pH neutrálna. Vtedy má zloženie pochádzajúce z autoprotolýzy 1 H₃O⁺ a 1 OH^– k 10 miliónom molekúl vody. Prečo je to práve tento pomer, veda vody doposiaľ nevysvetlila. Mohlo by to byť tak, že 10 miliónov molekúl vody vytvorí elektrické pole, ktoré presne zodpovedá rozkladnému napätiu pre 1 molekulu vody.

Voda vyrobená reverznou osmózou (angl. ROW) naďalej obsahuje ďalšie ióny, ktoré možno stanoviť prístrojom na meranie TDS. Ale aj ne-ióny a plyny. A najmä ochotne vstrebáva CO₂ čím sa jej pH mierne posúva do kyslej oblasti. To však fyziologicky nehrá žiadnu rolu, pretože nemá pufer.