Zhluky molekúl vody

Článok z knihy Elektroaktivovaná voda

Publikované s láskavým súhlasom Euromultimedia Verlag a Auria, s.r.o. Viac informácií z oblasti vody a jej úprav si môžete prečítať v knihách Elektroaktivovaná voda 1 a Elektroaktivovaná voda 2.

Otázka: Aké veľké sú zhluky molekúl vody u jednotlivých vami odporúčaných ionizátorov vody?

Čím vyššia telesná teplota, tým väčšie zhluky molekúl vody v tele. Pretože iba vy sám svojou tepelnou energiou rozhodujete, aká bude veľkosť prijímaných zhlukov molekúl vody.

Čo sa s nimi stalo v ionizátore vody a je prezentované na fotografiách alebo obrázkoch výrobcov, trvalo iba jednu terasekundu a je dávnou minulosťou, keď vodu pijete. Je to jednoduché: s rastúcou teplotou sa zhluky molekúl vody ustavične zväčšujú, až sa pri vyparení rozpadnú na svoje jednotlivé časti. Opačne to znamená, že až dosiahnutia bodu mrazu sa zmenšujú a pokles sa zastaví pri dobre známom hexagonálnom tvare snehových vločiek a kryštálikov ľadu.

Najlepší stroj na zmenšovanie zhlukov molekúl vody pracuje neúnavne v každej bunke vášho tela. Prečítajte si k tomu informácie hesla → akvaporíny.

Kto to chce podrobnejšie: zhluky molekúl vody (bez ohľadu na tvar) sú väzbami vodíkových mostov vytvorené geometricky usporiadané spojenia molekúl vody. Väzby vodíkových mostov trvajú približne bilióntinu sekundy.

Merania veľkosti zhlukov molekúl vody sú preto iba momentky bez akejkoľvek výpovednej možnosti o hydratácii.

Aktívna zásaditá voda, ktorá vyteká z ionizátora vody, podlieha ešte množstvu relaxačných procesov, počas ktorých z nej napríklad uniká plynný vodík. Tieto turbulentné zvírenia možno prispievajú k tomu, že aktívna zásaditá voda pri zobrazení jadrovou magnetickou rezonanciou kmitá na nižších frekvenciách, ako normálna voda. Z toho nemožno odvodiť stabilné alebo dokonca užitočné štruktúry zhlukov molekúl vody.

Bunky sú hydratované nie zhlukmi ale jednotlivými molekulami vody cez → akvaporíny. Zmrazenie vody vedie k náhodným momentkám zhlukov molekúl, preto aj každá snehová vločka vyzerá inak. Keďže zmrznutá voda nemá fyziologický výskyt, štruktúra kryštálikov ľadu nemôže vypovedať nič o fyziologickom účinku alebo dokonca o „pamäti“ vody.

Termografiou preukázateľne rýchlejší prestup aktívnej zásaditej vody do telesných tekutín nie je podľa môjho názoru spôsobený malou veľkosťou zhlukov molekúl ale tým, že aktívna zásaditá voda vykazuje v porovnaní s telesnými tekutinami (negatívny → redoxný potenciál -7 až -100 mV CSE) prebytok elektrónov (-100 až -350 mV CSE), zatiaľ čo normálna pitná voda vykazuje vysoký nedostatok elektrónov (+80 až +350 mV CSE).