Tvrdosť ionizovanej vody

Článok z knihy Elektroaktivovaná voda

Publikované s láskavým súhlasom Euromultimedia Verlag a Auria, s.r.o. Viac informácií z oblasti vody a jej úprav si môžete prečítať v knihách Elektroaktivovaná voda 1 a Elektroaktivovaná voda 2.

Otázka: Poslala som svoju aktívnu zásaditú vodu do laboratória s cieľom dozvedieť sa, či v nej sú ešte nejaké škodliviny. Hodnoty boli dobré, čo ma však udivilo, že tvrdosť vody bola o päť stupňov nemeckej stupnice tvrdosti nižšia, ako naša potrubná voda! Odoberá filter predsa len tvrdé soli vápnik a horčík – alebo sa to deje počas elektrolýzy?

Nie. Aktívna zásaditá voda je sprvu vždy výrazne tvrdšia, ako vstupná potrubná voda, z ktorej bola pripravená. Vaše laboratórium nespravilo žiadnu chybu. Jednoducho skúmalo vodu, ktorá už nebola aktívnou zásaditou vodou, pretože → doba relaxácie k okamihu analýzy už uplynula a minerály podieľajúce sa na tvrdosti vody v nej už neboli.

Okrem toho sa zmenilo zloženie plynu vo vode a rovnováha vápnika a kyseliny uhličitej. Vyššiu tvrdosť a tým aj vyšší obsah minerálov však môžete poľahky otestovať aj sami ihneď po príprave, ak vo vode podržíte pásik na testovanie tvrdosti (k dispozícii v obchodoch s potrebami pre akvaristov).

Po vylúčení tvrdých solí po niekoľkých dňoch je relaxovaná aktívna voda skutočne mäkšia, ako voda z vodovodu. Vysvetlenie príčiny tohto javu by prekročilo rámec tejto publikácie. Pokles tvrdosti môžete preukázať dvoma pásikmi na testovanie tvrdosti (potreby pre akvaristov). Čajičkári, ktorí majú najradšej mäkkú vodu, môžu relaxovanú aktívnu vodu využiť na prípravu čierneho čaju netvoriaceho na skle šmuhy.

Čerstvá aktívna voda by sa mala piť podľa možnosti studená a neupravená, vtedy ešte obsahuje prebytok minerálov. Vápnik a horčík, ktoré sa podieľajú na tvrdosti, patria medzi minerálne látky, ktoré sú pre ľudí životne dôležité. Prírodné zlúčeniny vápnika a horčíka sa spolupodieľajú aj na dobrej chuti vody.

Podľa kávičkárov voda bohatá na vápnik lepšie prenáša vôňu. Tvrdá voda však môže pôsobiť problematicky v technických aplikáciách ako pranie.

Zmäkčuje sa spravidla iba teplá úžitková, čiže nie pitná voda. Napríklad v Rakúsku sa takéto zmäkčenie teplej vody podľa ÖNORM M 6245 odporúča až pri uhličitanovej tvrdosti nad 18° dH. No aj po chemickom zmäkčení (kapitola B1 kódexu pitnej vody) by mala vykazovať ešte minimálnu tvrdosť 8,4° dH (čo zodpovedá obsahu vápnika 60 mg/l).

Ak chcete zmäkčiť aj studenú vodu z vodovodu, možno to zhorší chuť vašej aktívnej zásaditej vody. Pôsobením bežných zmäkčovačov vody na báze výmeny iónov sa z vody odstráni vápnik v prospech sodíka. Výsledkom je mierna chuť nátronu najmä v oblasti vyšších hodnôt pH. Sodík je mimochodom prvok, ktorý vďaka modernej potrave prijímame do seba často nadmerne, zatiaľ čo vápnik ako makrobiogénny prvok, ktorého máme v tele rádovo 1 až 2 kg, je potrebný prakticky vždy.